Veda bez hraníc - "Veda je dlhá cesta pokusov a omylov." - Pavol Šajgalík, Predseda SAV

Veda bez hraníc - "Veda je dlhá cesta pokusov a omylov." - Pavol Šajgalík, Predseda SAV

V rozhovore s Pavlom Šajgalíkom sa dozviete, na čo má v dnešných dňoch viac času a aj to, na čom v súvislosti s koronavírusom pracujú vedci zo Slovenskej akadémie vied. 

Zmenila sa Vaša náplň práce v posledných dňoch v súvislosti s COVID-19?  

Zmenila sa radikálne. Moja práca v podstate zahŕňa tri okruhy. Je to štandardná manažérska práca, vyplývajúca z vedenia SAV, ďalej reprezentačné, viac-menej formálne povinnosti súvisiace s mojou funkciou, a nakoniec moja vlastná vedecká práca. Radikálne mi ubudli reprezentačné povinnosti. Manažérske fungujú nepretržite a hoci úrad - Predsedníctvo SAV -   funguje vo veľmi obmedzenom režime, je nutné sústavne monitorovať situáciu a prijímať najrôznejšie opatrenia. Ale čo  sa zásadne zmenilo, je to, že mám oveľa viac času venovať sa svojej vlastnej vedeckej práci. A to je pre mňa veľmi povznášajúce, je to zmysluplná činnosť, ktorú mám naozaj veľmi rád.

Ako prebieha Váš deň v práci v dnešných dňoch?  

Som v dobrovoľnej karanténe doma na Bodíkoch, malej dedine pri Gabčíkove. Dopoludnia vybavujem maily, telefonáty, som stále v elektronickom kontakte s kolegami z Predsedníctva SAV, riaditeľmi ústavov, zamestnancami SAV. Karanténu prerušujem len kvôli nevyhnutným pravidelným operatívnym poradám a zasadnutiam Predsedníctva SAV. V karanténe sa snažím každý deň vyčleniť si niekoľko hodín na svoju vedeckú prácu. Konkrétne sa v súčasnosti s kolegami na Ústave anorganickej chémie SAV zaoberám vývojom materiálov na báze karbidu kremičitého, pracujúcich v extrémnych podmienkach. Píšem článok, robím recenzie pre rôzne odborné časopisy. A dodržiavam aj odporúčania profesora Krčméryho a chodím s manželkou na prechádzky alebo malé cyklistické výlety do okolitých lužných lesov. S rúškom, samozrejme, hoci skoro nikdy nikoho nestretneme.

Máme na Slovensku dostatočné kapacity na to, aby sa aj vedeckí pracovníci dokázali zapojiť do boja proti koronavírusu?   

Nesmierne ma teší aktivita našich virológov z BMC SAV, ktorí sa pod vedením doktora Klempu aktívne zapojili do riešenia problému, ktorému teraz všetci čelíme. Okrem rýchleho nasadenia kvalitného profesionálneho testovania sa im podarilo izolovať kmeň vírusu pre ďalší výskum. Rovnako profesionálne poskytujú obyvateľstvu cenné rady, vysvetľujú im princípy, ako vírus funguje a v súlade so zdravotníkmi a ostatnými odborníkmi sa všemožne snažia pomôcť obyvateľstvu našej krajiny v tejto ťažkej situácii. A nie sú v tom sami. Do prognóz a návrhov riešení sa zapájajú okrem virológov, ktorí sú v prvej línii, aj naši fundovaní matematici, sociológovia, bio-informatici, ekonómovia, fyzici.

Aký dopad bude mať podľa vás súčasná kríza na vnímanie vedcov, dôležitosti výskumu a vedeckej práce a potreby investovať do vedy  z hľadiska verejnosti a ľudí na Slovensku?  

Vedci celého sveta až horúčkovito hľadajú vakcínu, hľadajú liek, paralelne analyzujú možnosti prípadných mutácií toho víru v budúcnosti, vyvíjajú dezinfekčné prostriedky, tvoria čo najpresnejšie prognózy, a tak ďalej. Na tomto mieste nemožno všetky aktivity vymenovať.  Uvidíme, čo sa nám podarí, veda je dlhá cesta pokusov a omylov.  Nechcem upadnúť do filozofovania, ale registrujem, že spoločnosť už aj teraz vidí, že veda nie je len zábavkou nadaných ľudí, ale možno naším jediným nástrojom na prežitie.

Čo je podľa Vás najdôležitejšie, aby ľudia v dnešných dňoch robili/nerobili?  

Ako som už  napísal v krátkom zamyslení v Hospodárskych novinách,  najdôležitejšia je naozaj tá disciplína, ktorú ukázali obyvatelia čínskeho Wu-chanu a vďaka ktorej sa krajina po necelých štyroch mesiacoch vracia do normálu. Disciplinovane rešpektovať pokyny Ústredného krízového štábu.

Aký vedecký experiment by ste odporučili deťom, ktoré sú doma?

Samozrejme, závisí to od veku. Každé dieťa je iné. Napríklad pre deti na prvom stupni sa dá i v domácich podmienkach  nasimulovať malý domáci vedecký experiment. Hocičo. Napríklad zobrať si niekoľko semiačok fazule a zasadiť ich do téglikov od jogurtu. Vytvoriť pre ne rôzne podmienky, jeden téglik zakryť, jeden nezakryť, jeden zvlažovať častejšie, jeden zriedkavejšie, jeden na slnečnom mieste, jeden na tmavšom, všetky zmeny systematicky zaznamenávať, a hoci aj fotografovať do mobilu. A nakoniec vyhodnotiť, ktorej fazuľke a prečo sa lepšie darilo. Deti budú prekvapené, čo všetko zistia, koľko trpezlivosti to vyžadovalo a koľko nápadov zlyhalo. Taká je už naša práca.   

Pavol Šajgalík je predsedom Slovenskej akadémie vied. 

Foto: Pavol Šajgalík